Infekčná peritonitída mačiek
nfekčná peritonitída mačiek (ang. Feline infectious peritonitis, zaužívaná skratka FIP) je infekčné ochorenie mačiek spôsobujúce smrť. Názov je mierne zavádzajúci, pretože nejde o zápal pobrušnice (čiže peritonea), ale o zápal ciev (vaskulitída). Klinické príznaky FIP sa však často prejavujú vo forme zápalu pobrušnice. Vírus FIP napáda však aj pohrudnicu - z toho dôvodu je niekedy choroba označovaná tiež ako Infekčná mačacia polyserozitída (Feline infectious polyserositis).
Vírus[upraviť
Pôvodcom ochorenia je virulentný koronavírus. Mačací koronavírus (FCoV) bol do 90tych rokov 20. storočia považovaný za dva rôzne víry:
Feline Infectious Peritonitis Virus (vírus infekčnej peritonitídy mačiek - FIPV) - mutáciou mačacieho koronavíru (FCoV) vzniká malígna forma ochorenia.
Feline Enteric Coronavirus (mačací enterický koronavírus - FECV) - nezmutovaný mačací koronavírus, ktorý spôsobuje benígnu črevnú formu ochorenia.
Mutácia vírusu na malígnu formu spočíva v zmene informácií vírového genómu génu 3C. Vírus sa deaktivuje pri teplotách 20 °C až 48 °C, je však schopný prežiť až 7 dní mimo hostiteľa. Väčšina dezinfekčných prostriedkov vírus ničí.
Mačací koronavírus je príbuzný psiemu koronavíru (CCV). Mačka, ktorá sa dostala do styku so psím trusom obsahujúcim koronavírus, si vytvára protilátky, ktoré reagujú s FCoV.
Sú známe dva vírové serotypy:
Serotyp I. - vyskytuje sa najmä v Európe a Spojených štátoch.
Serotyp II. - dominuje v Japonsku.
Vírus postihuje všetky druhy mačkovitých šeliem. Z veľkých šeliem sú vnímavé najmä leopardy. Prenos na iné zvieratá či človeka nebol preukázaný.
K prenosu dochádza priamym kontaktom mačiek, vírus sa do organizmu najčastejšie dostáva nosnou sliznicou. Infekcia sa môže do chovu dostať aj prostredníctvom predmetov, ktoré sa dostali do styku so výkalmi, v ktorej sa nachádza vírus. Imúnne teda nie sú ani mačky chované bez možnosti výbehu.
Najčastejšie sa u mačiek prejavuje benígna forma infekcie, ktorá sa nemusí u zvieraťa klinicky prejavovať (napr. skrytá črevná infekcia). Vtedy sa nezmutovaný vírus vylučuje najmä črevnou cestou v truse po dobu až 10 mesiacov. V ranej fáze nákazy sa vírus vylučuje tiež slinami a močom. Zmutovaná, malígna forma vírusu nemá schopnosť vylučovať sa z organizmu, nakaziť sa však môžu plody v tele nakazenej matky (transplacentárny prenos).
Črevná koronavírová infekcia je u mačiek rozšírená vo veľkej miere. Štúdie dokladajú až 50% populácie mačiek chovaných doma sérologicky pozitívnych na koronavírus, u mačiek chovaných vo väčších skupinách je to až 90% (zdroj). V Spojenom kráľovstve bola koronavírová nákaza preukázaná u 84% vystavovaných mačiek (zdroj).
Patogenéza
Patogenéza ochorenia nie je dostatočne preskúmaná. Mutácia vírusu prebieha v čreve postihnutého zvieraťa a vedie k zmene povrchu vírusu. Táto zmena mu umožňuje vstup do makrofágov, kde sa ďalej rozmnožuje a rozširuje do celého organizmu zvieraťa.
Vedci predpokladajú, že forma, v ktorej choroba prepukne, závisí vo veľkej miere od imunitného systému jedinca.
U niektorých postihnutých jedincov s mutovaným vírusom neprepukne malígna forma ochorenia vďaka zvýšenej imunitnej reakcii. Imunitný systém je vďaka tomu schopný udržiavať infikované bunky pod kontrolou. Tým sa u zvieraťa choroba klinicky neprejaví, mačka sa však stáva prenášačom. Niektoré zvieratá sú dokonca schopné kompletného vylúčenia vírusu z organizmu, tým sa však nestávajú imúnnymi voči novej infekcii.
Zvýšenú pravdepodobnosť ochorenia predstavujú tieto faktory
Vek zvieraťa - mimoriadne vnímavé sú mačiatka a mladé mačky.
Znížená imunita: FIV, FeLV, stres, liečba kortikosteroidmi
Komplikované chirurgické zákroky
Reinfekcie FCoV vo veľkochovoch
